Táto európska krajina môže čoskoro zakázať ťažbu kryptomien

3 kľúčové body článku:
Zákaz by mohol vstúpiť do platnosti na jeseň 2025 a signalizuje trend aj pre iné krajiny.
Nórska vláda plánuje zákaz výstavby nových ťažobných centier na báze proof of work.
Dôvodom je ochrana elektrickej kapacity a podpora efektívnejšieho využitia energie.

Ťažba kryptomien sa v Nórsku môže čoskoro výrazne obmedziť, a to najmä vďaka pripravovanému zákazu budovania nových dátových centier, ktoré využívajú energeticky náročný proof of work systém. Ako uvádza Bitcoin Sistemi, vláda krajiny chce týmto krokom ochrániť národnú elektrickú kapacitu a nasmerovať ju do produktívnejších sektorov ako je priemysel, umelá inteligencia či vykurovanie.

Ťažba kryptomien v Nórsku pod hrozbou zákazu

Podľa ministerky digitalizácie Karianne Tung ťažba kryptomien spotrebúva veľké množstvo energie, no komunite neprináša primeraný úžitok ani z pohľadu zamestnanosti či ekonomického prínosu. Už dnes nórske dátové centrá, ako napríklad Kryptovault pri Osle, spotrebujú až 40 MW energie – čo je porovnateľné s malým mestom. Hoci táto energia pochádza z obnoviteľných zdrojov, predovšetkým z hydroelektrární, vláda chce zabezpečiť jej efektívnejšie využitie.

Zákaz by mal vstúpiť do platnosti na jeseň 2025. Hoci ide o dočasné opatrenie, vysiela jasný signál o smerovaní krajiny vo vzťahu k ťažbe kryptomien a ekologickej udržateľnosti. Vzhľadom na to, že Nórsko je dlhodobo považované za „zelený raj“ pre bitcoinových ťažiarov, môže ísť o dôležitý precedens aj pre ďalšie štáty.

Dopad zákazu a budúcnosť ťažby kryptomien

Aj keď Nórsko tvorí iba 0,74 % globálneho hashratu Bitcoinu a patrí tak k menej významným hráčom v rámci ťažby, rozhodnutie vlády by mohlo mať širší význam. Jedným z dôvodov, prečo bol záujem o túto krajinu taký silný, bola jej nízka cena elektriny a ekologický profil. Vďaka týmto podmienkam sa Nórsko stalo magnetom pre ťažiarov, ktorí chceli kombinovať výnosnosť s environmentálnou zodpovednosťou.

Pohľad vlády sa mení

Avšak pohľad vlády sa mení – energetická efektívnosť sa stáva kľúčovým kritériom a dôraz sa kladie na sektory, ktoré generujú vyššiu pridanú hodnotu. Kým napríklad spracovanie umelej inteligencie alebo priemyselná výroba vytvárajú viac pracovných miest a priamych ekonomických prínosov, ťažba kryptomien z pohľadu úradov „odčerpáva zdroje bez dostatočného výnosu“.

Aj keď niektoré ťažobné firmy v Nórsku už dnes recyklujú odpadové teplo a využívajú ho na sušenie dreva či vykurovanie budov, tieto snahy zrejme nestačia na presvedčenie zákonodarcov. Strategická rezerva elektrickej energie je čoraz dôležitejšou témou nielen v Nórsku, ale aj v iných krajinách Európy.

Okrem environmentálnych aspektov sa do diskusie dostáva aj otázka regulácie kryptotrhu ako celku. Tento krok môže byť súčasťou širšieho úsilia obmedziť aktivity, ktoré sú energeticky náročné, málo transparentné a často spojené s finančnými rizikami.