Bitcoinová ťažba čelí novej výzve – umelá inteligencia môže čoskoro prekonať jeho spotrebu energie do konca roka 2025.
Spotreba energie AI môže dobehnúť alebo prekonať Bitcoin mining už v roku 2025.
Rast AI infraštruktúry vedie k budovaniu nových dátových centier a elektrární.
Transparentnosť v energetickej spotrebe AI a kryptomien je stále nedostatočná.
AI verzus ťažba Bitcoinu: Kto zhltne viac energie?
Bitcoin mining bol dlho symbolom energetickej náročnosti technológií. Teraz sa však na obzore objavuje nový „žrút“ elektriny – umelá inteligencia. Podľa najnovšej analýzy by AI mohla do konca roka 2025 spotrebovať takmer polovicu celosvetovej energie, ktorú používajú dátové centrá. Tento vývoj vyvoláva znepokojenie medzi výskumníkmi a klimatickými aktivistami, uvádza správa The Verge.
Vzostup AI a jej hlad po energii
Alex de Vries-Gao, výskumník z Vrije Universiteit Amsterdam, ktorý sa dlhodobo venuje energetickému dopadu kryptomien, teraz bije na poplach v súvislosti s AI. Už teraz podľa neho AI zodpovedá za až 20 % spotreby energie dátových centier. Problém je, že reálne čísla sú ťažko dostupné, keďže technologickí giganti ako Google či Microsoft nezverejňujú detailné dáta o tom, koľko energie ich AI modely skutočne spotrebujú.
De Vries-Gao sa preto uchýlil k analýze verejne dostupných údajov o výrobe špecializovaných čipov, výkazoch firiem a odhadoch spotreby energie týchto zariadení. Výsledky sú alarmujúce – AI technológie už vlani spotrebovali toľko elektriny ako celé Holandsko. A tento apetít má narastať: do konca roka 2025 sa spotreba môže priblížiť k úrovni Spojeného kráľovstva.
Veľký podiel na tejto explózii má mentalita „čím väčší model, tým lepší výsledok“. Technologické firmy neustále zvyšujú veľkosť a komplexnosť svojich AI modelov, čo si vyžaduje nielen výkonný hardvér, ale aj obrovské množstvá elektriny.
Bitcoin, AI a paralely v energetickej náročnosti
Porovnanie medzi AI a bitcoinovou ťažbou je logické. Obe technológie sú energeticky náročné, využívajú špecializovaný hardvér a ich rast spôsobuje výrazný tlak na elektrické siete. V USA sa dokonca plánuje výstavba nových plynových elektrární a jadrových reaktorov, aby pokryli rastúci dopyt AI centier.
Ďalšia paralela spočíva v netransparentnosti dát. Hoci technologické firmy deklarujú klimatické ciele a zahrnujú emisné dáta do svojich správ, konkrétne čísla o AI chýbajú. To znemožňuje presne vyhodnotiť vplyv týchto technológií na životné prostredie.
Zaujímavým príkladom je Ethereum. Táto alternatívna kryptomena prešla na energeticky efektívnejší mechanizmus, čím znížila svoju spotrebu o neuveriteľných 99,988 %. Naopak, bitcoinová komunita sa zdráha vzdať existujúceho ťažobného hardvéru a tradičného prístupu.
Ak sa AI podarí vyvinúť efektívnejšie modely – ako napríklad DeepSeek, ktorý spotrebuje zlomok energie oproti iným modelom – môže sa rast spotreby spomaliť. Avšak hrozí aj Jevonsov paradox: čím bude AI efektívnejšia, tým viac ju ľudia budú využívať, čo paradoxne vedie k väčšej spotrebe.
Hľadanie riešení a potreba transparentnosti
Rastúci dopyt po výpočtovom výkone pre AI a jeho environmentálne dôsledky viedli odborníkov k výzvam na zvýšenie transparentnosti. Podľa de Vries-Gaa by bolo riešením, keby technologické spoločnosti uverejňovali presné dáta o spotrebe energie svojich AI systémov, a to osobitne od zvyšku infraštruktúry.
Takýto krok by umožnil efektívnejšie plánovanie rozvoja dátových centier, lepšie prispôsobenie energetickej politiky a vyššiu kontrolu nad uhlíkovou stopou. Aktuálne sa totiž nedá efektívne regulovať to, čo nemožno zmerať.
Nedostatok informácií bráni aj vládnym a regulačným orgánom zasahovať. Podobne ako pri Bitcoine, aj pri AI sa čoraz viac hovorí o potrebe zohľadniť environmentálny dopad v legislatíve – napríklad prostredníctvom emisných kvót alebo zelených noriem pre dátové centrá.
Otázkou však ostáva, či technologické firmy uprednostnia efektivitu pred výkonom. Súčasný trend „väčšie je lepšie“ nahráva skôr rastu než optimalizácii. Kým nezískame spoľahlivé údaje a nedôjde k zmene prístupu, spotreba energie bude pravdepodobne ďalej rásť – a spolu s ňou aj tlak na energetické siete a klimatický systém.
Hoci umelá inteligencia prináša revolučné možnosti, výskum jasne ukazuje, že jej rozvoj nesie významnú environmentálnu daň. A ak nenastane systémová zmena v prístupe, môže sa stať, že v energetickej náročnosti AI čoskoro predbehne aj BTC mining, ktorý bol doteraz vnímaný ako hlavný technologický znečisťovateľ.